Čo sa vlečie, neutečie - alebo už aj my sme online
Asi sme boli jedna z posledných domácností, kam si internet ešte nenašiel svoju cestu. Dlho sme mu odolávali a už sme boli medzi známymi považovaní za čudákov, ktorí majú malý televízor a vôbec nemajú internet.
Ja osobne mám počítača a internetu v práci, až nad hlavu, preto sa mi už nežiada ďalšie ponocovanie pri rozžiarenej obrazovke. Magduška túžila mať doma internet, hlavne, kvôli komunikácii s kamarátkami a „nevypadnutiu“ z naučených školských informácií o počítačoch a tomto modernom fenoméne. Tak Ježiško si tieto Vianoce povedal, že nejaké to pripojenie do svetovej siete zaobstará aj nám. A čuduj sa svete, dnes sme sa prvýkrát pripojili. Síce rýchlosť svetla to rozhodne nie je, pri otváraní stránok si stihnem uvariť ešte aj kávu, ale funguje. Za tých pár eur, to aspoň vyskúšame a keď bude naše pripojenie, až príliš „slimačie“, tak v oranžovej predajni povieme ďakujeme a koniec. Ale nepredbiehajme, aj vďaka tomuto nášmu „slimáčikovi“ vám môžeme prinášať čerstvé aktuality z diania v našej rodine. Tak teda, milý internet vitaj v našej rodine !