Tatino sa so mnou (ne)modlí ruženec

18.01.2010 06:34

 

Bolo po novom roku a tak sme si povedali, že by bolo dobré dať si nejaké predsavzatie. Dlho sme nevedeli čo by nás ako rodinu mohlo spojiť, alebo zblížiť.

Deťom prinieslo Ježiškom okrem iného aj DVD o troch fatimských pastierikoch, ktorým sa zjavila Panna Mária. Pôvabný kreslený film vždy zas a znova rozplače aj moju manželku. Tvorcom tejto filmovej snímky sa takmer podarilo rozplakať aj mňa. Síce nie priamo, ale sprostredkovane cez našu Hanku. "Tatino aj ja sa chcem modliť ruženec !", zaznelo raz večer z úst tohto trojročného dieťaťa. Táto prosba ma dostala do kolien. Bola to lekcia, ako sa vraví „pair excelence“, na jednej strane som bol veľmi potešený, no na druhej strane náramne zahanbený, keď som vyberal zo skrinky ruženec a podával do tých malých rúk. Nechápal som to, no možno sa Boh týmto spôsobom prihovára aj nám dospelým. Od toho večera sa vždy pred spaním pomodlíme aspoň jeden desiatok posvätného ruženca. Jedného dňa sa Hanka, cez deň sťažovala mame, že tatino sa s ňou nemodlí ruženec.

- „Ako to ?“, nevedela pochopiť túto správu mamina, „veď sa vždy večer modlíte spolu“.

- „Áno, ale on si počíta na prstoch !“, zaznela pohotová odpoveď z úst malej Hanky.

Je fascinujúce sledovať, ako chápe dieťa modlitbu a vôbec ako sa vyvíja vzťah dieťaťa k modlitbe. Hanka považuje modlitbu za správnu len vtedy, keď mám v ruke ruženec a preberám jeho zrnká. Možno si teraz poviete, že načo trápime trojročné dieťa s ružencom, veď ono nechápe ešte ani spôsob modlitby a jej význam. Osobne si myslím, že ak dieťa samé požiada o modlitbu, treba mu vyhovieť. Viem, že liturgisti by sa pri pohľade na Hanku, ako navlieka ruženec na krk bábikám a macíkom, alebo raz kľačí potom leží, občas visí z postele a pod. chytali za hlavu, ale myslím, že i táto modlitba je Bohu oveľa milšia ako žiadna.