Tatinove fašiangové šišky
Náš tatino je v širokom okolí známy svojimi kulinárskymi kreáciami, ktoré sa mu spravidla podaria, ale z času na čas sa stane, že aj majster kuchár sa utne.
Už sme si akosi zvykli, že v sobotu si uvaríme obed aj na nedeľu, aby sme mali na druhý deň pokoj. Soboty sú teda dni, kedy v kuchyni kraľuje náš tatino. Vstáva skoro ráno, aby sme sa mu do jeho umenia príliš nemiešali. Kuchársku knihu zásadne nepoužíva, vraj to ubíja jeho tvorivosť a každý recept sa dá ešte vylepšiť do úplnej dokonalosti. A tak to u nás v sobotu vyzerá všelijako. Na sporáku všetko kypí, dymí, čmudí... Občas mi to pripadá, že sa pravidelne v sobotu ocitáme v rozprávke o psíčkovi a mačičke, ktorí si piekli tortu. Na zemi sa snúbi rozsypaná múka so strúhankou, sem-tam do toho kvapne aj trochu vody, kuchynská linka vyzerá ako po výbuchu a v dreze sa kopí špinavý riad.
Uplynulú sobotu sa tatino rozhodol usmažiť pravé fašiangové šišky. Všetko mu išlo krásne od ruky – zarobil cesto, kvapol tam aj trošku rumu, veď vôňa musí byť... cesto krásne nakyslo, potom povykrajoval šišky a chvíľu nechal nakysnúť. Zatiaľ mu to ako- tak šlo. Potom si do hrnca nalial olej, postavil na sporák a kdesi odbehol. Olej sa pravda medzičasom rozškvaril do červena a to si viete predstaviť, ako vyzerali šišky keď ich tam hodil. V momente boli usmažené, niektoré krásne dočervena, iné dostali jemný zuhoľnatený povlak, ale inak fajn – veď cukor to zakryje.
Keď bolo smaženie hotové a kuchyňou sa niesol ťažký opar zhorenej múky a pripáleného oleja – lebo tatino šetrí elektrinu a digestor zásadne nepoužíva, naservíroval svoje výtvory na tanier, natrel lekvárom, posypal cukrom. Potom nás pozval na ochutnanie svojho diela. Ej, veru zážitok to bol priam labužnícky. Na vrchu chrumkavá kôrka, ale vo vnútri surové cesto ! Šišky vyhodiť nechcel, preto ich prekrojil na polovicu a vnútro ešte raz vypražil a tak namiesto krásne nadýchaných šišiek sme mali akési okrúhle fánky, tvrdé ako podošva, ktoré tatino poctivo žuval až do pondelka.