Výstup na Ostrý vrch
Tatino si prednedávnom kúpil nové turistické topánky. Splnil si tak svoj detský sen. Hneď o dva dni sme ich museli ísť aj vyskúšať do terénu, či sa náhodou s kúpou neprenáhlil. Vybral nám jednoduchú a nenáročnú túru z Chaty pod Ostrým vrchom na Ostrý vrch.
Je to asi 6 kilometrová nenáročná prechádzka, teda, spoň podľa mapy bola. Zabudli sme však na malý detail. Celý mesiac pred tým pršalo a ideme s dvomi malými deťmi.
Už prvé kroky v teréne nás presvedčili o tom, že asi dlhšiu dobu pršalo a že sme radšej mohli zvoliť inú vychádzku. Lúky premočené a miestami sme čľupkali minimálne po členky vo vode. Úseky v lese, najmä tie, ktoré boli v klesaniach boli jeden močiar - ale nejako sme ich preskákali. S deťmi to bolo horšie, keď sme nechceli aby boli ako prasiatka, tak sme ich chvíľu niesli, chvíľu kráčali - teda sa skôr motali. Jeden krok dopredu a tri dozadu. Tak nám cesta, ktorá sa dá zvládnuť za slabú hodinku trvala viac ako dve.
Pod Ostrým vrchom sme si posedeli pri prameni potôčika a tatino s Hankou sa vybrali na vrchol. Bol to už len kúsok, stačilo zdolať pár výškových metrov (pravda s Hankou na chrbte) a boli sme hore. Zapísali sme sa do vrcholovej knihy a Hanka nakreslila aj slniečko. Na pamiatku sme si našli dva malé kamienky a pobrali sme sa späť.
Pri chate sme si rozložili ešte malý ohník a poopekali sme špekáčiky. Veď čo by to bol výlet bez opekania.
